Ahoj,
boli sme 5 dní aj z cestou:
1 den vlastne sesta do Beteleme 4 hodinky autom po hodne zlej ceste, vlastne cast cesty uplne chyba, potom vecera a ubytko v krasnom hoteliku
2 den skoro rano, uz o siedmej odchod do Kolonodale - hodinka autom, na lodi cez zaliv 2 hodinky, pak chuze dzungli nejake 3 hodinky do osady Marisa (cca 5 chalupok, vid foto), ziadne kopce, narocnost asi zalezi od pocasia, my sme mali cez den pekne, prsalo len v noci ale zato dost vydatne, zem to nejako zvladala, bolo relativne sucho na tuto oblast. Wanovia mily, vidiet ze navstev tam maju velmi malo. Marten vravel, ze toho roku tam bol len raz s nejakými Holandanmi. Prespali v Marise a spät do Kolonodale.
3 den asi 5 hodin chodze celkom slusnym tempom do osady Kilo 9, zvierata ziadne, prales pekný, po nocnej burke som cakal spustu blata ale celkom sa dalo. Mali sme uz sprievodcu Wana menom Hendrik, zlaty, maly, bosy, rychly, 20 kg na chrbte... Treba dve flase vody. V Kilo 9 maju obrovsky magnetak, hudba na cely prales, ale ked nas zbadali, zeny s detmi usli do lesa a vratili sa az vecer. Tam uz moc ludi nechodi, Morowali je cele nejake opustene a nenavstevovane. Civilizacia ich zasiahla len pred asi 10 rokmi, dovtedy zili uplne panubohu za chrbtom. Teraz maju v tychto osadach aj generatory, nejaku hoblovacku a pilu som videl... Este snad deti nam ukazali Pythona, rano ho zabili, Okolo tecie Morowali river, celkom pekna rychla velka, zvlastnej farby, velmi pekne kupanie
4 den vraj pojdeme nejake 4 hodinky, realita bola 8 a pol hodiny, o zivot. Jediny kto to zvladol v pohode bol Hendrik s 20 kg na hlave... Sli sme junglou nejak hodinku dve, potom sme mali brodit kvoli nepriechodnosti jungle Morowali. Velmi siroka, velmi prudka. Martena skoro odnieslo do Mora, Brodit sme museli este 4 krat, tazko opisat, fakt husto, posledny brod sme hladali asi hodin, vyzeralo to hodne nepriechodne, ale museli sme sa dostat na druhu stranu. Nasli sme obydlie Wanov, uplne opusteny domcek. Ty nam pomohli, sme sa pochytali za ruky a v husenici brodili. Fero sa pustil sam ale uz sma ho tiez videli v oceane, nastastie to prezil. Z vdacnosti sme chlapcom porozdavali posledne balicky cigariet a uliali sme im aj ceresnovice. Na google map pozri,boli sme na upäti kopcov na Sever od Rano Lake. Cely cas po tych rovinach. K jazeru Rano tvrdil Hendrik vraj len hodinku... Prekvapenie!
3 hodinky a hore kopeckom a dole kopeckom, nie sme babovky a kondicku celkom mame aj ked kilka navyse tiez. Ale husto, dost nas zmohla aj rieka, ustat ten sileny prud bolo narocne a vodu sme mali len po jednej flaske, hodne velka chybka. A blata bolo tiez pozehnane, v podstate sme isli mini rieckami do kopca i z kopca. Pri Rane sme poodpadavali a Henrik jediny bol schopny rozlozit ohen a navarit caj. Prisli Wanovia z Marisy a hodili nas do domceka pri Jazere. Teplota vody 32 stupnov, super. Velmi krasna priroda, na veceru rybky a sago v polievke. Velmi pekny vecer, mily dedko aj ostatny chlapci.
5 den lodou cez jazero, jedným slovom nádherné, rôzne rakosia a prechody, nejako sme preplavili do maleho Rana, tam chlapci lovili rybky s harpunami, drevene okuliare na hlavach, sikovny. Pokracovanie k moru prekrasnou rieckou a junglou, uzucke, nadherne rastliny, normalne pravek. Opät smola na zvierata, vraj tam lovia aj opice... ale nic. Inac fukacky maju ale zda sa mi ze ich uz moc nepouzivaju, V kilo 9 dokonca uz mali len jednu. Oni ich uz nevedia moc robit, menia ich od Wanov z kopcov, ktory ziju ozaj odrezany od sveta, bielych ludi ani nevideli. Marten bol v kopcoch v roku 2000 s 6 americanmi, 9 dni trek len k nim, vraj very hard, vela kopcov a riek, on ich ako prvy zahliadol, Wanovia zdrhli a uz sa neukazali. Prespali tam a isli spät ... Od vtedy tam nikto nebol. Oni su vsetci kocovny, ked niekto umrie, stahuju sa, vraj je to tym padom zle miesto na byvanie. Cela ta plavba lodou k moru trva asi 3-4 hodinky, pak naspät do Kolonodale 2 hodinky a dalej do Tenteny 4 hodiny otrasnou cestou.
Takze takto stravenych 5 days. Myslim ze to stoji za to, rozmyslame sa vratit a ist do tych kopcov, ziju tam ludia ktory bielych, a ani indonezanov snad nevideli, len treba vela casu a ostat tam kym sa nevratia po uteku heh. Marten by isiel, vzali by sme aj Hendrika a dalsich z Marisa. Uvidime,mozno to vyjde, ozajstny pravek a prirodny ludia.
Este k tomu pocasiu, kazdu noc lialo...
Ubytko u Wanov v chyziach, rohoze z ratanu takze ziadne pohodlie, spacak lepsi ako plachta, nad ranom je v jungle chladno, ale da sa vydrzat aj len z plachtou. Na Siberute bolo v dzungli hodne chladnejsie.
Lodou sme isli ferry, nezdala sa mi az tak pomalsia, je to velka biela, daju sa tam nalozit aj nakladne a osobne auta, je tam viacero kajut klimatizovanych, nam pomohol vybavit kajutu divemaster Lane z Wakai, zlaty chlapik, bolo nejak vela bielych, takze celkom problem. Listky stali tusim 50.000 osoba, kajutu sme platili 300.000, prepustil nam ju chlapik z posadky, tusim si ich obsadia a potom predaju za drahsie... ale stoji to za to, celu noc sme v poho spali. S detmi bez problemu.